·
Cca 2000 pnl. –
Predpokladá sa, že prví, kto používal vycvičené dravé vtáky na lov, boli
príslušníci kočovných kmeňov žijúci na stepiach a náhorných planinách Strednej
Ázie.
·
Cca 1500 pnl. -
Najstarší dochovaný dôkaz, s určitosťou potvrďujúci existenciu sokoliarstva, je
to reliéf nájdený v ruinách Bogazkapu. Reliéf znázorňuje človeka nesúceho na
pravej ruke dravého vtáka, ktorému ľavou rukou nasadzuje pútka.
·
Cca 7 stor. pnl.
- Najstarší, doteraz známy, písomný prameň popisujúci sokoliarske praktiky je
japonská kniha Výber zo starých a nových spisov o love s dravými vtákmi. Okrem
iného je v nej aj správa o veľkolepom sokoliarskom love, ktorý poriadal Wen-Wang,
kráľ Tsu (vládol v rokoch 689 až 675 p.n.l) pri jazere Tong – Ting v provincii
Hunan.
·
722-705 pnl. - asýrsky basreliéf nájdený v
zrúcaninách v Khorsabade v priebehu hĺbenia paláca Sargona II so zobrazením
sokoliara nesúceho dravca na ruke.
·
680 pnl. - V čínskych záznamoch zmienka
o sokoliarstve.
·
Okolo roku 4
stor. p.n.l - Najstaršie svedectvo o existencii sokoliarstva v Indii pochádza od
gréckeho lekára Ktéziasa, krorý pôsobil na dvore perského kráľa Artaxerxa.
·
384 pnl.- Odkazy na sokoliarstvo od
Aristotela a iných Grékov.
·
200 pnl. - V japonských záznamoch poznámka,
že sokol darovaný čínskemu princovi.
·
355 nl. - Nihon shoki - historické
rozprávanie. Hovorí sa, že prvý japonský sokoliar bola žena menom Kochiku, a jej
jediná dcéra bola tiež sokoliarkou.
·
Prvá polovica 5
stor. n.l - Do Európy preniklo sokoliarstvo počas vpádu Húnov. Vodca Húnov
Attila mal údajne na svojom štíte vyobrazeného sokola.
·
5 stor. - nl. - Najskorší dôkaz o
sokoliarstve v Európe je reprezentovaný v rímskej podlahovej mozaike sokoliara a
jeho jastraba pri hone kačice.
·
6 stor. nl. -
Sokoliarstvo sa šírilo do všetkých vyspelejších krajín Európy. Sokoliarstvo sa
praktizovalo nielen na panovníckych dvoroch a v šľachtických sídlach, ale aj v
cirkevných kruhoch.
·
Cca 800 nl. -
Karol Veľký – vládca Franskej ríše vydal jeden z prvých sokoliarskych zákonov.
Tento zákon platil bez závažnejších zmien takmer 300 rokov.
·
9 stor. nl. -
Panónsko-moravská legenda sa zmieňuje o sokoliarskej záľube v mladosti jedného z
vierozvestcov – Konštantína.
Vládca Veľkej Moravy Svätopluk sa veľmi rád
zúčastňoval lovov s vycvičenými dravými vtákmi. Dôkazom rozvinutého sokoliarstva
vo Veľkej Morave je aj zachované bronzové nákončie opasku. Zobrazuje sokoliara s
dravým vtákom na ruke. Nákončie bolo nájdené v Moravskom Jáne. Ďalším dôkazom je
nález striebornej plakety, na ktorej je jazdec na koni držiaci na ruke dravého
vtáka. Plaketa bola nájdená pri archeologickom výskume v Starom Meste na Morave.
·
1120 nl. - Vo
svojom životopise kyjevské knieža Vladimír Monomach opisuje svoju priazeň ku
všetkému, čo súvisí so sokoliarstvom. Sokoliarstvo sa rozšírilo do Ruska z
Veľkej stepi. Oleg – prvé kyjevské knieža založil v Kyjeve sokoliarsky dvor.
Najslávnejším patrónom sokoliarov v
Rusku bol cár Alexej Michailovič Romanov.
·
13 stor. nl. -
Fridrich II. Hohenštaufský nazývaný tiež sokolí cisár napísal dielo DE
NATURA AVIUM ET DE ARTE VENANDI CUM AVIBUS – O prirodzenosti vtákov a o
umení loviť s vtákmi patrí medzi skvosty písomnej tvorby vtedajšej doby. Dielo
malo pôvodne osem častí. Zachovalo sa len šesť častí. Prvá časť popisuje vtáky
vodné, brodivé a suchozemské, druhá časť popisuje sokolovité dravé vtáky, v
tretej časti sú popísané sokoliarske spôsoby výcviku dravých vtákov, štvrtá časť
obsahuje popis lovu so sokolom poľovníckym, piata časť popisuje lov so sokolom
rárohom a šiesta časť popisuje lov so sokolom sťahovavým. Celé dielo je farebne
ilustrované.
·
Stredovek je aj
na území dnešného Slovenska obdobím mohutného rozmachu sokoliarstva.
Sokoliarstvo bolo dobre organizované. Na čele stálo Kráľovské sokoliarstvo – Falconarii regii hierarchicky rozdelené na jednotlivé stupne. Zvyčajne sám kráľ
býval najvyšším sokoliarom.
·
1263 nl. - V
roku 1263 sa Dravce na Spiši spomínajú ako Villa Draucariorum – obec kráľovských
chovateľov sokolov. Samozrejme, že každý väčší hrad na Slovensku mal aj svoju
družinu sokoliarov. Tieto družiny sa od seba odlišovali, okrem iného, aj
spôsobom sokoliarskeho výcviku dravých vtákov. Sokoliarsky vycvičené dravé vtáky
zo Slovenska mali veľmi dobré meno v Rakúsku, Taliansku, Nemecku, Poľsku,
Turecku a Rusku.
·
18. stor nl. -
Najvýznamnejšie písomné dielo týkajúce sa sokoliarstva, vydané. na území
dnešného Slovenska, je kniha napísaná jezuitským mníchom Jurajom Prayom De
institutione ac venatu falconem. Bola vydaná v roku 1749 v Trnave
·
V druhej
polovici 18. stor. začína sokoliarstvo strácať na význame a na začiatku 19.
stor. vo veľkej väčšine krajín Európy zaniká. Sokoliarstvo vo svojej prapôvodnej
podobe sa počas celej svojej existencie zachovalo bez prerušenia len na
planinách Strednej Ázie. Civilizovaná forma sokoliarstva, od stredoveku až po
dnešok, sa zachovala len v Anglicku.
·
Druhá polovica
20. stor. nl. - Renesancia sokoliarstva v Európe. V tomto období skupiny
sokoliarskych nadšencov zakladajú v jednotlivých štátoch Európy –
Československu, Poľsku, Maďarsku, obidvoch nemeckých štátoch, Francúzsku,
Taliansku, Holandsku, Španielsku – národné sokoliarske organizácie. Vo veľkej
väčšine prípadov záštitu nad sokoliarskymi organizáciami preberajú národné
poľovnícke organizácie.
·
1967 nl. -
Prvou organizáciou združujúcou sokoliarov v Československu bol Klub
sokolníkú při ÚV Československého mysliveckého svazu založený v roku 1967.
·
1971 nl. - sa
tento klub rozdeľuje na Klub sokolníkú při ÚV Českého mysliveckého svazu s
pôsobnosťou na území Čiech a Moravy a na Slovenský klub sokoliarov pri ÚV
Slovenského poľovníckeho zväzu s pôsobnosťou na Slovensku.
·
1975 nl. -
Pracovná skupina pre sokoliarstvo a ochranu dravých vtákov Medzinárodnej rady
pre poľovníctvo a ochranu prírody – CIC mala svoju prvú konferenciu.
·
1993 - Po
rozdelení Českej a Slovenskej federatívnej republiky, pôsobí v Českej republike
Klub sokolníkú při Českomoravské myslivecké jednotě a v
Slovenskej republike pôsobí Slovenský klub sokoliarov pri Slovenskom
poľovníckom zväze.
·
Existujúce
národné sokoliarske organizácie zakladajú v roku 1958 Medzinárodnú
organizáciu pre sokoliarstvo a ochranu dravcov – IAF. Slovenský klub
sokoliarov pri SPZ sa stáva jej členom v roku 1999.
|