Do tejto skupiny patria choroby, ktoré sa prenášajú z vtáka na vtáka alebo z úlovku na vtáka. Spôsobujú ich baktérie, vírusy alebo plesne. Pri infekčných ochoreniach v akútnom štádiu pozorujeme na dravcoch tieto príznaky: našuchorené perie, ospalosť, zrýchlene dýchanie, kalné oči, odmietanie potravy a rýchli úbytok na hmotnosti. Tieto poruchy zdravia by mali byť podnetom k návšteve veterinára, ktorý dravca vyšetrí, aby mohol zahájiť liečbu. Na tomto mieste sa môže zmieniť len o najčastejších infekčných ochoreniach, aby chovateľ dravce získal stručný prehľad o týchto nebezpečných chorobách.

Choroby spôsobené baktériami:

Vtáčia tuberkulóza. Je to u vtákov doteraz nevyliečiteľná choroba a ma rôzne formy. U dravcov je najčastejšie lokalizovaná v stehnách predovšetkým u sokolov a jastrabov. Na chorom vtákovi je vidieť stále postupujúce ochrnutie postihnutej nohy a pri vyšetrení svalstva stehna nahmatáme pod kožou tuberkulózne uzlíky. Pri generalizovanej forme (postihnutie viacerých orgánov) môžu biť napadnute rôzne orgány, najčastejšie čreva, pľúca, tráviace ústrojenstvo. Na ňom sa objavujú novotvary podobné karfiolu. choroba postupuje veľmi pomaly a postihnuté vtáky môžu žiť aj rok. Vták  len pomalí stráca chuť a jeho celkový stav sa zhoršuje. K nákaze dochádza väčšinou infikovanou stravou ( holuby, vrany a pod.) dravec ktorý ochorie tuberkulózou, je nutne bezbolestne utratiť aby sa zabránilo ďalšej nákaze. Pretože baktérie tuberkulózy dlho prežívajú, musí biť voliéra starostlivo vydezinfikovaná.

 Salmonelóza: Toto ochorenie vyvoláva baktéria Salmonela typhimurium. Jej prenášateľmi môžu biť predovšetkým mestské holuby, kačky a vrabce. Dravce sú od prírody proti salmonelóze silno imúnny. Preto keď sú telesne oslabený ( myjú nízku kondíciu), sú náchylní k nákaze, ochorenie prebieha veľmi rýchlo. Okrem odmietania potravy sa prejavuje vodnatým žlto zeleným trusom v striekanci a vták úhyne už po jednom dni. Pokiaľ včas nasadíme antibiotika ( tetracyklín, chloramfenikol) alebo sulfónamidy, môžeme pacienta zachrániť.

 Otrava krvi: je uvoľňovanie choroboplodných zárodkov z infekčného ložiska do krvi. Aj keď dravci majú silný imunitný systém a dokonca aj veľké rany sa im prekvapivo rýchlo hoja, zriedka dochádza k infikovaniu rán. Dravce sa môžu navzájom zraniť ostrými zbraňami pri kŕmení alebo behom spoločného lovu alebo  ich korisť pohryzie alebo poškriabe. Zranenie alebo pohryznutie často nezistíme hneď, lebo ich zakrýva operenie. Perie zlepene krvou alebo výtokom z rán je podnetom aby sme vtáka dôkladne prehliadli. Práve mačacie pohryznutie môže byť veľmi nebezpečné, preto že infekcia spôsobená baktériami Pasteurella môžu vtáka do dvoch dni usmrtiť, lokálne ošetrenie jódovou tinktúrou alebo chloromfeniklovým sprejom a injekčnou aplikáciou antibiotík pomôžu veľmi rýchlo.

Vírusové choroby:

 Ornitóza:  sa objavuje u mnoho druhou vtákov. Prenášači pôvodcu tohto ochorenia môžu biť predovšetkým zdivočené holuby od ktorých sa dravec nakazí ak je nimi  kŕmený. Ak u dravca prepukne ornitóza prejavuje sa výtokom z oči a nosu, poruchami centrálneho nervového systému od zatrhnutia až k ochromeniu údu. Terapeutický pomáhajú špeciálne antibiotika, ako napr. tetracyklín.

 Diftéria: vírus kiahní je špecificky pre každý druh. U dravcov sa objavujú sokolie kiahne , ktoré pochádzajú prevažne od sokola rároha, importovaného z arabských krajín. Vírusy sa prenášaj upriamim stykom alebo väčšinou prostredníctvom komárov a mesiariek. Kiahne sa u dravcov prejavujú v dvoch formách. Najčastejšia je kožná forma, pri ktorých sa na hlave a nohách objavujú opuchliny. Počiatku sú to malé mokvajúce kiahne, ktoré sa neskôr zväčšujú a na povrchu majú hnedočierny tvrdý strapec. Po štyroch až šiestich týždňoch odpadajú. Celkový zdravotný stav ostáva nezmenený, okrem prípadov keď sú opuchliny sekundárne infikované spôsobujú lokálne problémy. Proti tomu pomáha vtretie jódového glycerínu. Sliznicová forma kiahní sa prejavuje difteroidnými povlakmi predovšetkým na jazyku a v hltanu, podoba sa trichomonóze a spôsobujú  problémy s prehĺtaním a dusenie. Tato forma končí väčšinou úmrtím, pretože sa k nej často pridá septekémia.

 Hydinový mor: Jeho pôvodcom je paramyxovírus, ktorý napadá predovšetkým domácu hydinu. Ja ale prenosný aj na dravca, preto sa do poručuje opatrnosť pri kŕmení holubmi alebo kurčatami z podozrivých chovov! Príznaky sú rôzne, ale väčšinou sa objavujú poruchy centrálnej nervovej sústavy( triaška, kŕče, točenie hlavy) s s nechuťou a zeleno červenými  veľmi riedkymi striekancami. Chorobu je možne pri dobre kondícii ustáť, ale často po nej pretrvávajú nervové poruchy. Pri prudkom priebehu vtáky umierajú behom niekoľkých dní. Je možne nechať vtáky preventívne očkovať.

 Infekcia herpetickými vírusmi:  sú rôzne druhy herpetických vírusov. Toto ochorenie sa môže prenášať aj na dravce. Veľmi citlivé sú sokolie hniezdiče. Ochorenie sa prejavuje odmietaním potravy, rýchlim chudnutím, silným zdurením čriev, ktoré sa dajú nahmatať, obťažným dýchaním, kraniálne vzdušne vaky medzi krkom a hruďou vystupujú. Smrť nastáva po jednom až troch dňoch. Ochorenie je neliečiteľné. Možne sú len profylaktické injekcie.

Plesňové choroby:

 Aspergilóza: je u dravcov pomerne častou chorobou. Náchylne sú predovšetkým oslabené alebo vyhladované  vtáky, držaný vo vlhkých a nečistých priestoroch, kde sa množia plesne, ktorých spory dravec vdychuje. Najviac náchylne k tomuto ochoreniu sú sokolí poľovnícke zo severu. Choroba sa z počiatku všeobecnými príznakmi, kýchaním a kašľaním neskôr sťaženým dýchaním, ktoré sa väčšinou pozorujú pri telesnom zaťažení, a časom sa môže vystupňovať až k ťažkému duseniu, to všetko s postupným chudnutím. Aspergilóza končí smrťou. Pri pitve sú v pľúcach predovšetkým v brušných vakoch, vidieť biele až zazelenané povlaky. Pokusy o liečenie pomocou antibiotík (napr. nizoral) v počiatočnom štádiu neviedli k žiadnemu úspechu