Choroby spôsobené nevhodným držaním dravca:

 Dravce sú od prírody divoký a neprístupný, preto je práve pri ich držaní nutná skúsenosť a svedomitosť. Nakoľko je u dravcov držanie v klietkach a voliérach bežné, je práve u dravcov kvôli ich citlivosti šetrnejšie sokoliarske upútanie. K väčšine poškodeniam dravca dochádza v dôsledku chybného umiestnenia, a to na týchto častiach tela: operenie, krídla, chvost a hlava.

 Poškodenie operenia je rozmanité. Môžu to byť ohnuté, nalomené alebo zlomené perá krídel a chvosta, poruchy preperovania spôsobené stresom alebo poruchy rastu letiek ktoré sa objavujú predovšetkým pri odchove mladých vtákov. Poslednú menovanú chorobu môžu tiež spôsobiť stresové faktory alebo nesprávna potrava. Aby sme zabránili poškodeniam operenia, musíme odstrániť príčiny. Dravec cvičený na lov musí byt perfektne operený, a k tomu je najlepšie sokoliarske držanie na preletovačke, pretože tak si vták s pravidla nemôže operenie poškodiť. Ak si pero ohne alebo ľahko nalomí, miesto ohybu sa krátko namočí do horúcej vody. Potom sa zrovná do pôvodného tvaru. Ak sa pero na letke alebo chvoste zlomí, môžeme ho spraviť. Zlomenému peru prestrihneme stredový osteň v mieste lomu a pokiaľ nemáme zlomený kus, môžeme ho nahradiť perom z preperovania. Obe dve časti potom spojíme nastavovacou trojhrannov ihlou, namočenou do rýchloschnúceho lepidla, ktorá sa z polovice zasunie do každej časti spravovaného pera. Násilné vytrhávanie pier v nádeji, že zase rýchlo dorastú, sa u dravcov neodporúča, pretože perá obvykle nedorastú úplne alebo nedorastú vôbec. Dravce preperujú len jeden krát v roku, behom letných mesiacov. Veľké druhy ako napr. orol, vymenia celé operenie behom dvoch až troch rokov. Problémy s preperovaním sa dostávajú pri stresových situáciách, spôsobených neustálym vyrušovaním. Rytmus preperovania narušuje aj zlá potrava alebo vnútorné ochorenie. Proces preperovania môže začať alebo zrýchliť jednorazovým podaním štítnej žľazy jatočného zvieraťa. Hormón štítnej žľazy tyroxín je dôležitý pre látkovú výmenu. Sú známe prípady, kedy dravec po podaní príliš veľkej časti štítnej žľazy behom krátkej doby zhodil všetko drobné operenie a väčšiu časť obrysového peria. Preto by sme dravcom veľkosti jastraba nemali dávať v potrave viac než polovicu jedného laloku štítnej žľazy napríklad z prasaťa.

 Ku zraneniu krídel a hlavy dochádza často v drôtených voliérach, ale aj v sokoliarskych komorách, predovšetkým u veľmi nervóznych a plachých dravcoch ako sú napr. jastraby, pretože sa neustále snaží preletieť cez pletivo alebo mreže. Pritom si zraňujú krídelné krovky. Môže to viest tak ďaleko, že odreniny obnažia kosť a kĺby neskôr stuhnú. Vzácne nie sú ani zranenia hlavy, pri ktorých sa ozobie a okraje očí odrú až do krvi. Kvôli nebezpečenstvu týchto zranení na hlave a poraneniu letiek sa u malých a stredne veľkých dravcov, predovšetkým tých, ktorý sú chovaný k lovu, zásadne nedoporučujeme voliéry tvorené z mreží. Výnimku tvoria orly a supí, pretože si na tento spôsob umiestnenia väčšinou rýchle zvykajú.

 Zlomeniny krídel a holennej kosti si dravec môže spôsobiť nielen pri love, ale aj pri neodbornom a nevhodnom umiestnení vo voliére alebo pri nedbalom upútaní. Postihnutý orgán buď stále visí alebo je úplne nehybný. V tomto prípade čo možno najrýchlejšie vyhľadáme skúseného veterinára, ktorý by dravca zröntgenoval. Moderná veterinárna medicína dnes disponuje rôznymi možnosťami, ako zlomeniny stabilizovať, pomocou ktorej sa po vyliečení funkcia orgánu opäť obnoví.

 U zlomenín kostí beháka sa tieto metódy dajú použiť jednoduchšie ako u zlomenín krídel. Úplné navrátenie schopnosti letu je neobyčajne zložité. U vtákov zlomeniny kostí rýchlo zrastú, u jastraba alebo sokola dokonca väčšinou už za 10 až 12 dní. Znehybnenie napr. krídel by nemalo trvať dlhšiu dobu, pretože inak môže dôjsť ku stuhnutiu kĺbu a skráteniu šliach.

 Takzvané otlaky patria k najobávanejším poraneniam behákov . Voľne žijúci dravec nimi netrpí. Otlaky sú spôsobené len zlými podmienkami pri držaní dravca, predovšetkým veľkých sokolovitých druhov a u supov. U divochov toto ochorenie pozorujeme častejšie ako u hniezdošov a má rôzne príčiny. V podstate je spôsobené poruchami látkovej výmeny a zlým prekrvením ako dôsledok nedostatok pohybu a pôsobením stresu, vyvolaného príliš dobrou stravou, veľkou hmotnosťou, a dlhým staním na plochej a tvrdej podložke. Otlaky spočiatku vyzerajú ako zhrubnutá koža, podobná kuriemu oku alebo bradaviciam na spodnej časti chvatu v ťažisku tela, alebo sa mierne podobajú na odtoky, ktoré sú na hmat teplé a bolia. Môžu sa vyskytnúť len na jednom, alebo aj na obidvoch chvatoch. Ak sa ochorenie nepodchytí v počiatočnom štádiu a správne sa nelieči pri ďalšom priebehu ochorenia sa na miestach najväčšieho zaťaženia objavia otlaky s rastúcimi obtokmi, ktoré vedú k hnisaniu ložisiek, prenikajúcich do hĺbky, pričom môže dôjsť ku strate funkčnosti ohýbača. V tak pokročilom štádiu vták poleháva, a tým u neho môže dôjsť k nekróze hrebeňa prsnej kosti. Niekedy pomôže už len operácia, behom ktorej sa odstráni hnisavé a poškodené miesta a pokiaľ možno chráni šľachy. Po operácií sú dôležité obväzy a dlhodobé podávanie antibiotík. často dochádza ku recidíve, ktorá je pre dravca trýznivá. V podobnom prípade sa odporúča bezbolestné utratenie. Otlaky sa môžu objaviť aj pri tuberkulóze, alebo pri škrtení nohy pútkami. Tu sa musí najprv zistiť príčina.

Ochorenia vplyvom chýb pri kŕmení:

 Dravce sa živia mäsom. Je nutné im podávať potravu primeranú ich druhu. Korisť našich loveckých dravcov ako sú jastraby, sokoly a orly, sa skladá predovšetkým z vtákov alebo živočíchov rôznej veľkosti. Aby sme udržali dravce zdravé, musíme im to ponúknuť tiež. Dnes sú základnou potravou pre dravce jednodenné kurčatá, mladé sliepky, holuby, prepelice, laboratórne myši a potkany a príležitostne ľubovoľné hovädzie a konské mäso. Všetko má byt z čerstvo zabitých zvierat alebo vytiahnuté z mrazničky.

 Dôsledky nedostatku minerálnych látok a vitamínov sa veľmi často objavujú pri nesprávnej výžive predovšetkým mladých vtákov ktorý veľmi rýchlo rastú. Stále znova sa opakuje chyba že sa niekoľkodenné mláďatá kŕmia len kusmi mäsa bez kostí. Už po krátkom čase mláďatám mäknú kosti, ktoré sa deformujú a krivia, takže už nemôžu sedieť vzpriamene. Tieto zmeny na kostiach sú dokonca aj pri podávaní minerálov a vitamínu D nenapraviteľné a trvalé. Toto ochorenie je známe pod pojmom rachitída alebo krivica. Dá sa mu predchádzať tým, že súčasťou potravy sú úlomky kostí. Pretože dlhšie zmrazovanie potravy škodí najme vitamínu B, ktorý sa nachádza v mäse, malo by sa mladému vtákovi predkladať denne čerstvé mäso, starému vtákovi najmenej jeden krát týždenne. Nedostatok vitamínu B spôsobuje poruchy rastu a preperovania, nechutenstvo, apatiu a v ťažkých prípadoch svalovú ochablosť alebo kŕče. V čerstvej potrave s krvou a kúskami kostí sú obsiahnuté všetky vitamíny a minerálne látky. Dodatočné pridávanie umelých vitamínových a minerálových preparátov nie je nutné. K tomu by sme malý pristupovať jen v prípadoch núdze.

 Príčinou ochorenia zažívajúceho traktu je často zlá strava. Skazené mäso, ktoré je už v ľahkom stupni rozkladu, vyvoláva u dravcov, ktorý nežerú zdochliny, bakteriálny zápal slizníc zažívacieho traktu, takzvanú tráviacu insuficienciu. Chorý vták zle trávy, potravu často vyvráti, vývratky odporne páchnu, a rovnako páchnuce striekance sú spenené, majú červenozelenú farbu a niekedy obsahujú nestrávené kúsky mäsa. čerstvá potrava býva spravidla odmietnutá. Núteného kŕmenia aj u veľmi vychudnutých vtákov sa v týchto prípadoch vyvarujeme, pretože kúsky potravy nie sú dopravené ďalej do tráviaceho traktu. V hrvole dôjde k hromadeniu potravy, ktorá začína hniť. V takom prípade musíme kúsky mäsa opatrným masírovaním hrvoľa opäť odstrániť. Najlepšie je nechať vtáka niekoľko dní hladovať, ale zásobovať ho tekutinou s trochou živočíšneho uhlia alebo prídavkom antibiotík v niekoľkých malých dávkach. Tekutá potrava sa najlepšie podá injekčnou striekačkou s tenkou hadičkou priamo do hrvoľa. Pritom sa musí krk vtáka držať hore. K preplneniu žalúdka a hrvoľa môže dôjsť aj vtedy, keď hladný dravec zhltne príliš veľa peria, kostí alebo srsti a vytvoria sa veľké vývratky. Vývratkovú zápchu odstránime malou dávkou parafínového oleja.

 Otrava je tiež spôsobená väčšinou stravou. Veľmi obávaný je botulizmus, spôsobený baktériou Clostridum botulinum, ktorá sa vyvíja predovšetkým v letných mesiacoch v nedostatočne tepelne spracovanom mäse a pri množení v priestoroch bez kyslíku sa vytvárajú nebezpečné toxíny. Pokiaľ sú prijaté z potravou, spôsobujú ochrnutie a vedú k rýchlej smrti.

 Pri otrave olovom sa objavuje tiež ochrnutie a kŕče, pokiaľ bol vták kŕmení zvieraťom, uloveným brokmi. Protijedom sú vysoké dávky vitamínu B a spasmolytika. Nikdy by sme nemali dravce kŕmiť nájdenými mŕtvymi zvieratami, pretože nemôžeme vedieť, prečo uhynula.

 Dna je ochorenie spôsobené zlyhaním obličiek. Príčinou môže bit nielen porucha obličiek, ale aj chybná potrava dravca, ako napr. jednostranné kŕmenie mäsom chudobným na vitamíny a minerálne látky, pochádzajúcich z veľkých jatočných zvierat. Choroba sa vyznačuje bolestivými obtokmi kĺbov alebo ukladaním kyseliny močové do orgánu brušnej dutiny, čo sa dá zistiť len röntgenom, a má značný vplyv na celkový stav vtáka. Pri silnom poškodení obličiek je liečenie beznádejne.